Montáž okien

  • Vytlačiť

Nesprávna montáž okna – podceňovaný zdroj úniku tepla

 

Termografická snímka bytového domu pred rekonštrukciou - tepelné straty v dôsledku zlého utesnenia škár.

 

 

 

Termografická snímka bytového domu po zateplení a výmene okien s použitím trojzložkového okenného tesniaceho systému.

 

 

 

Zníženie tepelných únikov a energetickej náročnosti je cieľom každého zákazníka pri kúpe nového okna. Pri jeho výbere hrajú dôležitú úlohu technické parametre okna (súčiniteľ prestupu tepla) a celkový vzhľad. Montáž okna a detail pripojenia na murivo býva veľmi často na okraji záujmu zákazníka.

Neprofesionálna montáž však môže dobré technické parametre kvalitného okna zredukovať a veľmi často sa stáva, že tepelno a zvukovoizolačné vlastnosti okna nie sú po montáži rovnaké ako vlastnosti výplne okenného otvoru. Kúpou okna si zákazník vlastne obstaráva kvalitný uzáver okenného otvoru. Investíciu do izolačných skiel so vzácnymi plynmi a päť či šesť komorového profilu chce získať späť úsporou nákladov na vykurovanie alebo chladenie.

Kvalitu okna výrazne ovplyvňuje riešenie jeho styku s murivom. Detail osadenia okna v otvore musí prenášať zaťaženie okna do obvodového muriva cez kotviace prvky, vyrovnávať pohyby rôznych konštrukčných materiálov a kompenzovať nerovnosti stavebného otvoru. Cez nesprávne zhotovenú pripojovaciu škáru okna uniká teplo, predlžuje sa návratnosť investície a zhoršujú sa užívateľské vlastnosti okna (rosenie, tvorba plesní, podfúkavanie parapetu).

Pripojovacia škára okna na obvodové murivo by mala dosiahnuť:

  • minimálne taký istý súčiniteľ prestupu tepla ako má okno
  • minimálne takú istú vzduchovú nepriezvučnosť akú má okno
  • nulovú paropriepustnosť na interiérovej strane okna
  • vylúčenie kondenzácie vodnej pary, čo bráni tvorbe plesní
  • odolnosť voči poveternostným vplyvom
  • schopnosť dilatácie s rôznymi stavebnými materiálmi.

Klasická montáž okna s použitím polyuretánovej peny ako tepelnej a zvukovej izolácie a následným nanesením omietky už nespĺňa súčasné požiadavky na pripojovaciu škáru. Prebytočná pena sa po vytvrdnutí musí orezať. Následkom toho sa otvorí štruktúra peny a tá začína nasávať vlhkosť. Pri nasiaknutí vlhkosti do 5 % objemu peny sa zníži jej tepelnoizolačná schopnosť o 50 %. To má za následok posun izotermy 13 °C (teplota tvorby plesne) k interiéru, čo v zimných mesiacoch a pri nedostatočnom vetraní spôsobuje tvorbu plesní. Ďalším problémom je, že polyuretánová pena po aplikácii do pripojovacej škáry nie je chránená pred UV žiarením a dochádza k jej rýchlej degradácii. Skrytý problém vzniká dlhodobým pôsobením dilatácie rámu okna, keď polyuretánová pena nedokáže vyrovnávať pohyby rámu a odtrhne sa od podkladu. Takto poškodená pena už nespĺňa ani základné technické nároky na pripojovaciu škáru. Dlhodobo ich dokáže spĺňať trojzložkový systém okenných pások. Jednotlivé zložky tohto systému plnia rozličné funkcie. Vonkajšie paropriepustné tesnenie chráni pred poveternostnými vplyvmi a zároveň odvetráva pripojovaciu škáru, aby sa zabránilo kondenzácii vodnej pary a tvorbe plesní. Stredové tesnenie plní funkciu tepelnej a zvukovej izolácie. Vnútorné paronepriepustné tesnenie oddeľuje vnútornú klímu od vonkajšej a zároveň chráni stredové tesnenie pred vlhkosťou z interiéru. Tento systém zabezpečuje požadované parametre pripojovacej škáry podľa hesla „vnútri tesnejšie ako vonku“. Zákazník má v súčasnosti možnosť výberu okna od rôznych dodávateľov, ktorí ho dokážu namontovať podľa nových požiadaviek na pripojovaciu škáru. Otázka zákazníka na spôsob montáže by preto mala byť jednou zo zásadných, na ktorú by sa mal pýtať. Nepoužitie komplexných materiálov pri montáži (trojzložkový systém okenných pások), by v budúcnosti zákazníkovi mohlo spôsobiť mnoho problémov. Veď okno sa predsa nekupuje na jednu sezónu...